Tekvicové semienka a olej na prostatu: čo hovoria štúdie

Tekvicové semienka ani tekvicový olej nemožno považovať za preukázanú liečbu zväčšenej prostaty. Veľká 12-mesačná štúdia naznačila možný prínos celých semien, ale jej výsledok nebol potvrdzujúci; skúmaný extrakt sa od placeba významne nelíšil.[3] Tradičné použitie uznáva aj Európska lieková agentúra, no až po vylúčení vážnych príčin lekárom a na základe dlhoročného používania, nie presvedčivého dôkazu účinnosti.[1]

Tradičné použitie nie je to isté ako dokázaný účinok

Európska lieková agentúra (EMA) uvádza semeno Cucurbita pepo ako tradičný rastlinný liek na úľavu od príznakov dolných močových ciest súvisiacich s benígnym zväčšením prostaty alebo hyperaktívnym močovým mechúrom. Zároveň podmieňuje takéto použitie tým, že lekár najprv vylúči vážne príčiny ťažkostí.[1]

Označenie „tradičné použitie“ znamená, že prípravok má dlhú históriu používania. Nie je to rovnaká úroveň dôkazu ako pri liečbe, ktorej účinnosť potvrdili presvedčivé klinické skúšania.

Podobne opatrná je Európska urologická asociácia (EAU). Tekvicové semeno uvádza v prehľade fytoterapie ako tradične používanú možnosť. Upozorňuje však, že účinok jedného rastlinného extraktu nemožno preniesť na inú značku, výrobok alebo spôsob extrakcie.[2]

Najväčšia štúdia: celé semeno verzus extrakt

Najdôležitejšie údaje priniesla štúdia GRANU. Do troch skupín náhodne zaradila 1 431 mužov vo veku 50 až 80 rokov a sledovala ich 12 mesiacov.[3]

Výskumníci porovnávali:

• celé tekvicové semeno v dávke 5 g dvakrát denne,
• konkrétny extrakt z tekvicových semien v dávke 500 mg dvakrát denne,
• placebo.

Za respondéra považovali muža, ktorému kleslo skóre močových príznakov IPSS aspoň o 5 bodov. Pri skúmanom extrakte sa v hlavnom porovnaní s placebom nepreukázal štatisticky významný rozdiel.[3]

Pri celých semenách dosiahlo stanovené zlepšenie 58,5 % mužov, pri placebe 47,3 %. Tento rozdiel znie povzbudivo, ale autori ho označili iba za deskriptívny. Potvrdzujúce štatistické testovanie sa totiž zastavilo po nevýznamnom výsledku extraktu. Aj podľa autorov preto výsledok celých semien potrebuje ďalšiu potvrdzujúcu štúdiu alebo systematický prehľad.[3]

Dôležitá je aj druhá strana čísiel: zlepšenie zaznamenala takmer polovica mužov v placebo skupine. Bez kontrolnej skupiny by sa preto ľahko pripísal účinok prípravku aj zmenám, ktoré nastali bez jeho špecifického pôsobenia.

Čo vieme o tekvicovom oleji

Tekvicový olej nie je to isté ako celé semeno ani extrakt. Malá trojmesačná randomizovaná štúdia so 73 mužmi porovnala 720 mg tekvicového oleja denne s tamsulozínom. Skóre IPSS sa zlepšilo v oboch skupinách, výraznejšie však v skupine s tamsulozínom. Pri oleji sa významne nezmenil objem prostaty ani PSA.[4]

Štúdia bola malá, krátka a jednoducho zaslepená. Neoprávňuje preto tvrdiť, že tekvicový olej lieči BPH, zmenšuje prostatu alebo je rovnocennou náhradou lieku.

Existuje aj 12-týždňový pilot hydroetanolového extraktu, nemal však placebo ani inú kontrolnú skupinu. Samotní autori uvádzajú, že takýto dizajn nekontroluje placebo efekt. Z jeho výsledku preto nemožno spoľahlivo určiť, či pozorovanú zmenu spôsobil extrakt.[5]

Celé semeno, olej a extrakt sa nedajú zamieňať

Výraz „tekvica na prostatu“ môže označovať viacero odlišných výrobkov. Klinické výsledky jednej formy nie sú automatickým dôkazom pre inú formu.[2][3]

• Celé semienka boli v štúdii GRANU skúmané ako 10 g denne. Výsledok bol zaujímavý, ale iba deskriptívny.[3]
• Extrakt v tej istej štúdii nebol v hlavnom porovnaní účinnejší než placebo.[3]
• Olej má menšiu a kratšiu klinickú základňu; v dostupnej porovnávacej štúdii bol pokles IPSS väčší pri tamsulozíne.[4]

Pri výbere výrobku preto nestačí, že je na etikete obrázok tekvice. Rozhoduje konkrétna forma, zloženie a to, či sa skúmal práve daný prípravok.

A čo zinok v tekvicových semienkach?

Tekvicové semienka sa bežne spomínajú ako potravinový zdroj zinku. Z toho však nevyplýva, že zinok zo semien lieči zväčšenú prostatu alebo zmierni močové príznaky. Výživová hodnota potraviny a klinický účinok na konkrétne ochorenie sú dve odlišné otázky.

Širší kontext nájdete v článku zinok a lykopén pre zdravie prostaty. Praktické súvislosti stravovania rozoberá aj prehľad strava a výživa pre zdravie prostaty.

Koľko a v akej forme?

Univerzálna účinná dávka pre „tekvicu na prostatu“ nie je potvrdená. GRANU skúmala 10 g celých semien alebo 1 000 mg konkrétneho extraktu denne; štúdia oleja použila 720 mg denne.[3][4] Tieto hodnoty opisujú výskumné protokoly, nie všeobecné odporúčanie pre každý výrobok.

Ak semienka jete ako potravinu, nevydávajte ich za náhradu liečby. Pri koncentrovanom prípravku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom, najmä ak už užívate lieky alebo sa liečite na močové ťažkosti. EMA pri liekovej forme uvádza precitlivenosť ako kontraindikáciu a medzi hlásenými nežiaducimi účinkami mierne tráviace ťažkosti.[1]

Ak zvažujete iný rastlinný prípravok, prečítajte si aj samostatné hodnotenie saw palmetta a článok o beta-sitosterole. Ani pri nich názov zložky sám osebe negarantuje účinok konkrétneho výrobku.

Kedy ísť k lekárovi

Problémy s močením nemusia mať iba jednu príčinu. Ak sa ťažkosti zhoršujú, objednajte sa na vyšetrenie. Bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa objaví horúčka, kŕče, krv v moči, bolestivé močenie alebo neschopnosť vymočiť sa. Tieto varovné príznaky uvádza aj bezpečnostné upozornenie EMA.[1]

Prehľad bežných prejavov a ďalšieho postupu nájdete v článku zväčšená prostata: príznaky, príčiny a možnosti liečby.

Tekvicové prípravky nenahrádzajú vyšetrenie ani lieky predpísané lekárom. Liečbu si svojvoľne nevysadzujte ani nemeňte.

Zhrnutie

• Tekvicové semeno má v Európe uznané tradičné použitie, čo nie je to isté ako potvrdená klinická účinnosť.[1]
• V štúdii GRANU sa skúmaný extrakt od placeba významne nelíšil. Výsledok celých semien bol iba deskriptívny a potrebuje potvrdenie.[3]
• Celé semienka, olej a rôzne extrakty nie sú zameniteľné.[2][3]
• Dostupné údaje nedokazujú, že tekvicové prípravky zmenšujú prostatu alebo nahrádzajú liečbu.[3][4]
• Pri zhoršení ťažkostí alebo varovných príznakoch treba vyhľadať lekára.[1]